Štrnásť hodín , dvanásť minút
teraz to nemám v hlave poriadku
život alebo život
zovretý v päsť
menšiu jak hlava
kvetu
a jeho sykot plávajúci
po okennom ráme-
biele spoje okolo
koróziou napadnutých rohov –
akoby začali obliekať zvieratá
do obscénnosti ženských bokov.
Sú pachy opiátov, ktorých sa nemôžem dotknúť.
Ani zrnko piesku. Ani odlesk piestu
v tesnom lone zimy.
Pot môjho úsilia je dážď – zlaté a ružové kapsuly miznutia
pri rozruchu škriekavého kŕdľa kvák,
som len list hodený do pekla
ako sľub chlipníka,
prichádzam, odchádzam,
život alebo život
zanikám.
/Neullior Aeternum – Pomiluj ma, keď umrie láska
Celá debata | RSS tejto debaty