Štrnásť hodín , dvanásť minút teraz to nemám v hlave poriadku život alebo život zovretý v päsť menšiu jak hlava kvetu a jeho sykot plávajúci po okennom ráme- biele spoje okolo koróziou napadnutých rohov – akoby začali obliekať zvieratá do obscénnosti ženských bokov. Sú pachy opiátov, ktorých sa nemôžem dotknúť. Ani zrnko piesku. Ani odlesk piestu v […]
Pokračovanie článku