literarnesvedomie

„Lásku vždy pomôže získať cudnosť a pôvabný spev.“ —  Publius Ovidius Naso rímsky básnik -43 – 17 pred n. l.

Nie, to nie je žiadna zázračná metafora. Proste si myslím, že viem spievať a chcem sa s týmto nadaním so širokou spoločnosťou podeliť, pretože talent je na to, aby sa talentovaní jedinci podelili s inými netalentovanými jedincami.  Podstatou života je si odovzdávať navzájom radosť, tak by to určite povedal Osho alebo motivačný  rečník do hudby – Majk S. Čitatelia s otvorenými čakrami určite vedia o koho ide. A tí, ktorí majú iné povinnosti, než večerné meditácie,  je mi ľúto… Ale určite bez tejto informácie prežijete dlhý a plnohodnotný život.  No z dobrosrdečnosti to skúsim ešte raz …. Ženy treba ľúbiť?  Už vám to niečo hovorí…?

Zdroj: Autor
FREYA, NAKJRAJŠIA MACKA II.

Moja skvelá polovička si to však nemyslí. Teda aby som to uviedla na pravú mieru, moja skvelá polovička si nemyslí, že viem spievať.  Ako som na to prišla? Intuitívne bez otvorenia  akejkoľvek čakry a vôbec nebudem písať o tom, že mi to sama povedala niekoľkokrát.  Generálky v sprche nepotrebujem, tie sú pre amatérov. Negatívne reči bokom! Musím byť predsa obdarená Bohom ešte trochu inak, ako vidieť absolútnosť poézie v obyčajnom mravenisku.

Vždy, keď jej je smutno, chcem jej zaspievať. Tak sa to predsa robilo v minulosti, nie? Ak boli ľudia smutní, spievali… neskôr prišiel youtube. Avšak  miesto nadšenia sa mi dostane akejsi pobožnej výstrahy „ Pane Bože, jenom to ne!“.  Buď nechce mrhať mojim talentom, alebo nedokáže moje nadanie dostatočne dobre oceniť. V tom poslednom prípade je to možno jediná osoba na svete, ktorá mi s úprimnosťou v očiach dokáže povedať, aká som na túto „hlasivkovú disciplínu“ úplne netalentovaná.  Neviem, ktorý z týchto argumentov by bol vhodnejším  k tomu, že sa jej zázračne stráca signál vždy, keď začnem  toto svoje nadanie predvádzať.

Vidím skleslý pohľad a kútiky pier,  automaticky sa nadychujem zhlboka, tak akoby som sa nadychovala vždy po prvý raz, pousmejem sa, iskry v očiach a chcem spustiť „Po nábreží ……“  a žiadne salvy úsmevu, potlesku, nadšenia, len náhla strata signálu. Buď je nanič signál, mám niečo s mobilom, alebo je to zámer….

Po tom, čo som sa počula na nahrávke, uznávam, že by to mohol byť aj zámer, ale nie je to až tak zlé. Cítim, že to nie je až tak zlé, hoci ak viete prednášať Baudelaira, asi nebudete vedieť spievať ako Kesha. Ale možno raz…  mohol by byť úspech v popovom svete rovnako vrtkavý ako šťastie, nádej, či múza.

Koniec koncov mi moje sny neberie, ani nemôže, keď začnem rozprávať o tom, ako budem jedného dňa veľkou popovou hviezdou, nikdy nepodľahnem kokaínu a alkoholovým ošiaľom po odspievanom koncerte,  budem mať dodávku a s tou prejdeme skrz celou Európou,  vezmem ju aj na koniec sveta  a tiež tu budú moje vlastné podpis karty s vyretušovanými fotkami. A keď príde večer odovzdávania Oscarov, Grammy a iných zábavných sošiek, zúčastnime sa iba na tých prvých. Síce tomu bohvieako neverí, ale dokonale dopĺňa moje fantázie o viac bezstarostnom živote.

A myslím, že teraz je šťastím, že sem nemôžem pridať odspievanú  ľudovú pieseň, aby môj talent zasiahol blízke i ďaleké okolie.