literarnesvedomie

Zastavenie srdca,

mráz Ti kreslí po oknách kvety
a nevieš čo s tou krásou

ktorá inde zabíja.

Pomalý ťah cigarety
cez opar

a potom sa kameň na kameň zrúti.

Priznávam,
nemám triezvo vo dverách,
vzlyky z iného života,
nacvičené dni,
Beethovenove útle prsty
roztrhali Kanta, čo sa vo mne ozýval.

Už cítiš
ako sa v Tebe zarezáva skrehnuté telo vtáka
ako úlomky ľadu na železnej mreži srdca.

Medzi teraz a navždy
prirástlá mi k duši
na najhlbšiu večnosť
ju cítim aj krvi

ako keď bol človek až príliš šťastný
ako šelest vetra hlučný
ako dobre by bolo
pred smrťou ešte zahynúť.

Prajem si všetko nemé
a opovrhnutia nemožné,
čo nemôžeš uchopiť
ako jej úsmev, keď ma znovu prívábi

a spoločný prievan sa snaží vytrhnúť stĺp
so všetkými putami.

Stále som doma
a dnes Ti spím pri nohách
ako prevtelená mačka
pripravená na záblesk svetla

ako keď dopadá bič.

zdroj: autor