literarnesvedomie

Včera som so svojou priateľkou viedla zaujímavý rozhovor. Teda viedla… skôr som mala akúsi filozofickú prednášku pred zaspávaním  a to sa stalo podnetom pre tento článok, ktorého nádych bude trochu iný, než ten, na aký ste si už u mňa zvykli.

Prejdime rovno k veci.

Narodíme sa, dajú nám meno, naučíme sa jesť, prestať plakať, piť, stáť na nohách, kráčať, písať a čítať, požičiavať hračky a zostať dnu, keď prší. Stále  nás niekto bude držať za ruku, zavezú nás do škôlky, kde sa musíme posúvať s davom, inak sa stávame zaostalým, pretože nenapredujeme priamo úmerne k svojmu veku,  neskôr nás zavezú do školy a v škole nás učia, čo je správne,  čo by malo byť správne a čo bolo správne vždy predtým, než sa veci a situácie stali/nestali a čo tomu predchádzalo. Vysvetlia nám koho si máme vážiť, ako sa máme správať, koho si máme ctiť a kto je viac a kto je menej. Ale som ja skutočne tou osobou, ktorou mám/chcem byť?  Som to skutočne ja? Môžeme si zmeniť mená, môžeme si zmeniť priezviska, ale kým sme naozaj?

Neskôr, keď opúšťame stredné školy, stretáme  sa s idealizovanou „hodnotou“ peňazí. Nadobúdame pocit, že peniaze sú veľmi vážna a dôležitá vec, sme konfrontovaní s tým, že sa musíme celý život naháňať v práci, ktorá nás ubíja,  lenže peniaze nemajú hodnotu. To, čo nazývame hodnotou peňazí sme vymysleli sami.  Už vieme, ako máme tieto peniaze míňať a taktiež sme sa naučili, ako si máme a musíme nášho šéfa vážiť a ctiť. Naše vnútro je nastavené smerom, v ktorom nášho šéfa potrebujeme, pretože sa stal naším spasiteľom vo svete financií.  Prosíme sa o pracovné miesta, prosíme, aby nás z týchto miest nevyhadzovali a najlepšie, ak tam zotrváme až do dôchodku. A tiež vieme, že je tu niekto viac než my. Vieme, že sú tu úradníci, politici , že je tu nejaká vláda,  ľudia v uniformách a tento systém, do ktorého sme sa narodili nás učí, že tých iných si máme vážiť viac než samých seba, pretože sú „vyššie postavení“. 

Zamyslime sme sa spolu na chvíľu.

Prečo sme tu? Prečo žijeme? Ako sme vznikli? Sú tu nejaké iné civilizácie?  Prečo existujú ľudia a čo je to, čomu všetci veríme? Ako vznikol vesmír? Ako vyzerajú naši strážni anjeli? Čo sa deje po smrti? Existuje peklo a existuje nebo? Prečo nemeditujeme viac a čo je to, čo počas meditácie cítime?  Vždy, keď sa snažím nájsť odpoveď skončím len pri jedinom stanovisku, ktoré znie, že odpoveď na tomto svete nikto nevie, všetko, čo máme sú len domnienky. Taktiež mám názory na tieto otázky a môžem jednou vetou poprieť existenciu ľudstva, ale stále to bude iba môj názor, domnienka.

Hráme sa tu na nejaký vážny systém, ktorý je umelo udržiavaný a ktorý nám diktuje, čo by sme mali a nemali robiť, čo je správne, ako sa správne obliekať, koľko môžeš mať rokov, aby si sa mohol hrať s legom a ešte sa vládal postaviť na korčule, vytvárame si predsudky voči niečomu, čomu sa vymyká z toho, čo sme si v systéme zakotvili, nazývame to nenormálnym  a divným. Ak tieto „hodnoty“ nedodržiavame, klesáme na okraj spoločnosti

Prečo veríme tomu, že je niekto viac? Prečo veríme, že niekto dosiahol  „viac“,  ak má o dva diplomy viac ako my a o stovku drahšie sako? . Nikto nám nepríde povedať, kto nám tu  skutočne „vládne“ a toto sú veci, nad ktorými, keď sa začneme zamýšľať, môžu nám dať akúsi slobodu v živote.

Tak čo je skutočné a čo nám len predostrela spoločnosť?  

Zdroj: AUTOR