literarnesvedomie

Znovuzrodenia sú namáhavé.

Opúštam svoje bytostné ja. Aspoň na chvíľu. Aspoň na meter ďalej od života. Môj vlastný Boh sa niekde plazí a ja ho nechcem hľadať.

Nie je ako váš Boh, pred ktorým sa chodíte spovedať a nie je to ten, ktorého sa pýtate “Bože, prečo?”.

Ten môj sa predomnou vyzliekol a povedal, že neverí v nahotu. Je to len obyčajná ľudská hruď a človečiny sa nikdy nedotkol. A tiež by ma nikdy nezjedol, iba by ma preklial tým najsmiešnejším spôsobom. Povedal by, že budem do konca života dýchať z hlboka a ja by som dýchala. Neviem, kde je môj koniec života, iba verím, že tam svieti jarné slnko a ťažké ticho premývjú posledné augustové búrky. Nemám rada leto. Mám rada koniec augusta – môj Boh to vie. Včera sa chcel premenovať, no nevie ako sa volá teraz. Ja tiež nie.

Nikdy mi nepatril, ale je môj. Nikdy nič nesľúbil, ale nenechal ma umrieť. Nikdy nič nespravil a to bolo to najlepšie čo mohol spraviť. Nič. Odniesla som svoje unavené telo do kúta izby, počas ťažkého nádychu som si utrela krv z pier. Nikdy mi nechutila moja krv. Stále chutí sladko ako to najdivnejšie “sladko” aké som poznám.

Neviem ako ďaleko od svojho tela som, ale ak umriem, nepoznám cestu do neba, takže pôjdem rovno do pekla. A nech ma straší moje špinavé svedomie, ktoré ma väčšinu času počas života nehrýzlo, a nech plačem za starými slzami, a nech mi červená nepristane a nech sa už nikdy nevyznám v kompase. Podľa mna je sever všade. Nebudem prosiť môjho plaziaceho sa Boha o záchranu. Dôverujem jeho zvrátenej náhode. Kopne ma do rebier, keď uzná za vhodné, že už je čas a ja sa odnesiem sama.

Sa sa vyzlečiem. Sama sa položím do bielej plachty. Sama príjmem plesknutie bičom po chrbtici. Sama zakvílim. Sama si odpustim, ak dopustím nezmazateľné purpurové stopy. Súkromná hanba neprekročí za moju spoločnosť. Jedinú a živo uviaznutú v pravom uhle detskej izby bez svojho vlastného plaziaceho sa Boha pod tromi vrstvami popraskaného olova v strede Tichého mora.

Neullior Aeternum – Pomiluj ma, keď umrie láska (2019)

Zdroj: autor