literarnesvedomie

Fakt, že moja úžasná polovička nie je stotožnená s mojim spevom je už jasné. A nebudeme to radšej nazývať spevom, pretože by to určite veľmi rada podotkla, ale keďže som autorkou príspevku ja, tak nemôže (sentimentálny výdych). Taktiež nie je stotožnená s mojím varením a celkovým pohybom v kuchyni. Špenátová štrúdľa rovná sa pečený špenát a príloha? No predsa lístkové cesto. Jamie Oliver by ma nielen, že nepotľapkal po chrbte, ale zrejme by ma ani len s radosťou a hrdosťou neopľul. Tak čo… Už teraz sa teším na moju neoblomnú energiu, chuť a snahu, vytvoriť v kuchyni niečo schopné pri sledovaní kuchárskych programov, kuchárskych kníh a kuchárskych instagramov. Tisíckrát moja drahá zmrští nos, zodvihne obočie a zježia sa  jej aj tie chlpy, ktoré nemá. A to si naozaj dosť verím, keďže nerozoznám kuracie mäso od hovädzieho.  Snaha sa cení, dúfam…

Zdroj: autor.

Rada by som podotkla, že som do nášho vzťahu vstúpila s mnohými benefitmi, ale opak je zrejme pravdou pravdúcou. Zatiaľ, čo ja môžem kričať “čierna”. Presne tak. Moja priateľka môže kričať “biela” so všetkými benefitmi, ktoré na stranu svetla patria. Nebudem písať,že  na stranu “bielych”, pretože by to bolo príliš. Ak poviem, že niečo neviem, ona to vie tisíckrát lepšie. Niekedy mám pocit, že to vie aj za mňa.

Uvediem príklady. Vie šoférovať. Áno, spravila som autoškolu, ale reálne som odjazdila 50 kilometrov aj s fajčiarskou prestávkou na parkovisku pri Tescu. Neviem pozdĺžne parkovať a vôbec mám problém s reálnym odhadom vzdialenosti. Chvalabohu, že stále nemám auto – asi. Neviem malú násobilku. A čo moja skvelá polovička na to? Vie z hlavy spočítať čísla, ktoré nie sú párne, nekončia nulou a radia sa k dvojmiestnym. O prevode českej meny na euro nebudem písať, ale to vie tiež. Ja zatiaľ počítam 20+60 na prstoch. Áno, na prstoch, že dva plus šesť … to máme .. to máme … ehm…. a po pól roku sa odvážim povedať nahlas výsledok. Ale viem sa celkom dobre citovo rozhodiť, písať o krutosti sveta, písať o láske, písať o nesmrteľnosti chrústov a moje vnútro tvorí metafory, z ktorých som občas sama prekvapená. A dobre.

Nočnou prokrastináciou pri filme Colette/ príbeh vášne,  sa moje domnienky o umeleckom alias bohémskom živote len potvrdili. No Paríž v 19.storočí si v zapadnutom slovenskom meste nevychutnám, ale už by som asi ani nechcela. Klamem. Francúzske 19.storočie znie pre mňa ako vhodný spisovateľský raj. Synonymický slovník na mňa vyhodil vhodné  ekvivalenty slova „bohémsky“ ako napríklad nezodpovedný, ľahkomyselný, nedisciplinovaný, bujarý. Pomaly som prehltla, pretože to už vôbec neznie tak skvele, pretože to opisuje celú moju existenciu, pretože je to priame a ja sa s tým nechcem stotožniť. Chcem, nechcem, musím. Vždy som sa to snažila vyargumentovať aspoň vyplazením jazyka, ale keď vám to podhodí pod nos synonymický slovník, tak to tak bude. Ale zoberiem to veľmi pozitívne a ako dar, pre moju skvelú polovičku, ktorá vďaka mojim (ne)znalostiam nespozná nudu. Nie, oblečenie si v hoteloch nevybalím a neuložím ho do rovnomerných stĺpcov zatiaľ čo ona áno. Je ten typ, ktorý by mohol riadiť celý svet. Tiež naháňam pouličné mačky, pýtam sa nelogické otázky a vytváram si  nereálne predstavy o živote, takže  ja by som svet riadiť nemohla.

Ale ak sa protiklady priťahujú, je mojim najlepším protikladom, pretože vie všetko, čo ja nie.