Štrnásť hodín , dvanásť minút
teraz to nemám v hlave poriadku
koróziou napadnutých rohov –
akoby začali obliekať zvieratá
do obscénnosti ženských bokov.
Sú pachy opiátov, ktorých sa nemôžem dotknúť.
Ani zrnko piesku. Ani odlesk piestu
Pot môjho úsilia je dážď – zlaté a ružové kapsuly miznutia
pri rozruchu škriekavého kŕdľa kvák,
som len list hodený do pekla